Ľudia na západe si často svoj pokrok v akejkoľvek praxi prekazia prílišným analyzovaním a premýšľaním. Pred tým ako začneme cvičiť, položíme tisíc otázok, chceme vedieť technológiu, postup a presný výsledok. Chceme sa porovnať, ovládať mnoho a mnoho techník a vedieť všetko predvídať. Výsledkom často je, že cvičiť ani nezačneme, alebo skúšame každý druhý deň inú techniku. Efekt je teda po viacročnej snahe veľmi chabý.
Východný pohľad je trošku iný a určite by sme sa v ňom mali aspoň trochu inšpirovať. Počul som príbeh zo Šaolinu, kde boli na výcviku dve skupiny. Jedna západná a druhá z Číny. Ľudia zo západu preberali každý deň nové techniky a radosťou jasali. Domáci prebrali jednu techniku a celé dni ju praktikovali. Majster odpovedal, že západný človek chce veľa vedieť a po návrate sa pochváliť všetkým tým, čo vie. Ak by ukázal po mesačnom pobyte jednu techniku, bol by to trochu trapas.
Na druhú stranu ak Číňan praktikuje jednu techniku stále dookola. Po krátkom čase začne vidieť zmeny a postupne sa stane absolútnym majstrom. Ukazovateľ toho či človek uspeje, alebo nie, je iba jediné slovko – TRPEZLIVOSŤ. Ak je človek odhodlaný praktikovať jednu vec každý deň, časom dokonca hodiny a hodiny denne, výsledky budú extrémne. Nikto sa ešte nestal majstrom tým, že špekuloval. Majster je ten, čo sa nepýta a praktikuje.
Adeptovi sa v minulosti správne vysvetlila technika a musel ju robiť. Prvé otázky boli možné po 2- 3 mesiacoch, pretože po tomto čase stačí človeku uistenie, že to robí správne. Otázky, ktorými by strácal čas na začiatku, sú už dávno osobnou skúsenosťou zodpovedané.