Smrť je len v mysli

Dáme si niečo tematické pre dnešný deň. Jeden z preslovov od Sri Ramana Maharshiho, nad ktorým sa je treba veľmi hlboko zamyslieť. Nie hodnotiť a naskočiť na staré vzorce- ale prečítať si a zamyslieť sa:)

Otázka: Stratil som svojho syna vo vojne. Aký je spôsob na jeho vykúpenie a spasenie? Ako zaženiem smútok?

Bhagavan zostal chvíľu ticho a potom odpovedal: Tvoje trápenie je tu len kvôli myšlienkam. Starosti sú len výtvor mysle. Tvoja skutočná prirodzenosť je mier a sloboda.  Aby si dosiahol pokoj, tak sa nemusíš nijako snažiť,  pretože je tvojou prirodzenosťou.

Aby si našiel útechu môžeš si povedať: Boh dáva, boh taktiež berie , On vie najlepšie.  Skutočným liekom je však dotazovanie na tvoju pravú prirodzenosť. Cítiš smútok pretože si myslíš, že tvoj syn už neexistuje. Ak by si si myslel že existuje, smútok by si necítil. Znamená to, že zdroj smútku je mentálny a nie zakorenený v realite.

Existuje jeden príbeh o dvoch chlapcoch, ktorí sa vybrali na púť.  Po pár dňoch sa rozniesla správa, že jeden z chlapcov na ceste zomrel. Vyhlásený za mŕtveho bol však nesprávny chlapec. Výsledok bol taký, že matka skutočne mŕtveho chlapca bola veselá ako málokedy, zatiaľ čo matka živého chlapca nariekala a lamentovala.

Takže to nikdy nie je objekt alebo podmienky, ktoré spôsobujú utrpenie. Utrpenie spôsobuje len mentálny koncept.

Tvoj syn vyšiel z vedomia a nakoniec bol ním aj absorbovaný. Pred tým ako sa narodil, bol oddelený od vedomia? V hlbokom spánku sa myšlienky ako „ja“, „syn“, „dieťa“ neobjavujú – neexistujú a predsa si tá istá osoba čo existovala počas spánku. Ak sa pýtaš týmto spôsobom a objavíš svoju skutočnú podstatu, zistíš že podstata tvojho syna je presne taká istá.  On vždy existoval a existovať bude. Je to len tvoja viera v myšlienku, ktorá hovorí že už nie je. Vytvoril si si syna v mysli a myslíš si že je stratený, ale vo vedomí existuje a vždy bude. Tu sa s ním môžeš vždy spojiť a to ďaleko reálnejšie ako si si kedy myslel.