Existuje jedno veľmi pekné cvičenie, ktoré môžete vyskúšať. Dokonca to nie je ani cvičenie, lebo v skutočnosti nemusíte robiť nič. Stačí si uvedomiť len to, čo tu už dávno je.
Mnohí hľadajú pokoj, ticho a uvoľnenie od napätia, od sveta, od mysle, od problémov. Investujeme tam však mnoho energie a času čudujeme sa, že to rastie. Pokoj je tu však s nami vždy. Stačí si ho uvedomiť, ako zdroj nepokoja, mysle, vnemov.
Môj obľúbenec Nisargadatta Maharaj raz povedal:
„Málo kto si uvedomuje polaritu v každodennom živote. Sme tak zahltený svetom, že polovica (a ďaleko viac), toho čo zažívame leží bez povšimnutia v pozadí. Ako nájsť kľud a byť vyrovnanejší? Stačí si len uvedomiť ticho!
V tichu je absolútna jednota a bez neho by nebolo počuť jediného slova.
Je stále tu, v pozadí každého zvuku.
Odvráť svoju pozornosť od slov do ticha v pozadí a skutočne ju začuješ.“
Preto v tomto okamihu odvráťte pozornosť od zvukov ktoré počujete a zamierte ju do ticha, z ktorého tieto zvuky vychádzajú. Ticho a nehybnosť sú tu stále bez povšimnutia. Je to dimenzia pokoja a liečenia.
Mávnite pred sebou rukou a uvedomte si, že priestor v ktorom mávate je nehybný, dokonale pokojný a večný. Všetko čo sa v ňom prejaví, je dočasné.
Ak si uvedomíte dimenziu ticha a priestoru v pozadí, časom sa nimi stanete.
Tento návrat sa volá: Navrátenie do prirodzeného stavu, alebo osvietenie.