Z nejakého dôvodu mám veľmi rád taoistické klasické texty, pri ktorých nikdy neviete, či sú plné metafor, alebo čisto praktických informácií. Človek to môže zistiť, len ak tieto techniky praktikuje.
Preložil som krátky úryvok s veľmi pekného taoistického príbehu, ktorý opisuje cestu a výcvik siedmich taoistických majstrov.
Ak chce človek v tomto živote dosiahnuť osvietenie, musí začať kultivovať svoje srdce (myseľ). Ak je srdce pravdivé, človek bude zdravý a jeho činy budú šľachetné. Preto, ak má človek v pláne kultivovať Tao, prvou podmienkou je skrotiť nepokojnú myseľ. Ak je myseľ skrotená, zámer človeka bude jasný a čistý. Ak je myseľ nepokojná, zámer bude nejasný a nadvládu prevezmú vášne a túžby. Ako dôsledok, Tao bude navždy stratené.
Majstri v dávnych časoch učili: „Keď neskrotená myšlienka povstane, duch odchádza. Ak duch odíde, šesť zlodejov – oči, uši, ústa, nos, telo a myšlienky, znepokoja srdce. Ak je srdce nepokojné, telo stratí svoju stabilitu a ty budeš odkázaný na reinkarnáciu. Môžeš sa stať zvieraťom, hladným duchom, alebo putujúcou dušou. Nenechaj svoje myšlienky aby zblúdili, lebo sa môžeš utopiť v desať tisíc karmických zrodeniach. “
Rozdiel medzi smrteľným (obyčajným človekom) a nesmrteľným (osvieteným majstrom) je v tom, či je jeho srdce čisté a tiché. Ak je tvoje srdce nečisté, je úplne jedno koľko krát sa modlíš, robíš rituály, alebo spievaš Bohom. Osvietenie bude na míle vzdialené.