Ak horí katedrála, tak prvé čo človeka napadne je to, že sa stala tragédia s veľkou spoločenskou škodou. Horí symbol niečoho, pred čím sa ľudia skláňajú už dlhé stáročia. Vyjadruje to taktiež symbol zničenia tradičných náboženských hodnôt a ľudia sú v strese, lebo strácajú oporný bod.
Druhá vec, čo človeka môže napadnúť je to, že katedrály vždy stavali ľudia, ktorí boli na vysokej spirituálnej úrovni. Zabudovali tam všetky prvky toho, aby takáto stavba v človeku rozzvučala božské a ponížila pozemské. Títo majstri však vedeli aj to, že základný princíp božského je pominuteľnosť , teda to, že akákoľvek hmota, obraz ani symbol nemôžu trvať večne.
Každý zánik symbolizuje nový rast a zmenu. V pekelnom ohni frustrácie sa dá nájsť aj princíp opačný – slobody a expanzie. Uvoľnenie sa od starých vzorcov uctievania objektov, kvôli ktorým sa prelialo veľa krvi. Oheň je symbol srdca.
Je to správa aby sme sa odklonili od uctievania falošnej predstavy mimo nás a nazreli do vnútra? Určite je to na zváženie.
Verím, že príde doba, kedy budú namiesto katedrál stáť lesy a skaly, ľudia pocítia jednotu a vyryjú chrámy do sŕdc, nie do kameňa . Ak príde táto doba, človek pocíti, že je s Bohom rovný a pocíti zodpovednosť. Bude do doba slobody a koniec vojny.