Prečo sa tak bojíme strachu?

Existuje veľmi jednoduchá pravda.

Ak chceme žiť BEZ strachu, najskôr sa  musíme naučiť žiť SO strachom.

Skutočne o tom uvažujme.

Ak robíme čokoľvek, aby sme sa strachu zbavili  (pretože je veľmi nepríjemný) bez toho, aby sme si to uvedomili, ho jednoducho podporujeme a vyživujeme. To je prvá vec, ktorú si treba uvedomiť.  Je treba istú dávku odvahy, aby sme to skutočne pochopili.

Okolo strachu sa točí celý náš život. Spracúvame ho, potláčame ho, napĺňame jeho požiadavky.

Prečo sa strachu tak bojíme? Čo myslíme, že nám spraví? Vravíme si: „Musím sa pokúsiť byť odvážny, neprepadať strachu a panike!“ V skutočnosti sú však všetky naše postupy zamerané na to, aby sme sa ho čo najrýchlejšie zbavili.  Deje sa to veľmi rýchlo a pudovo,  bez najmenšieho impulzu prijať, poznať a transformovať tento pocit. Je až príliš nepríjemný, aby sme ho skúmali.

Všetko sú to však aktivity našej mysle.  Aby sme strach transformovali, v skutočnosti to nie je o pokuse niečo „urobiť“.

Vráťme sa späť k pocitu strachu. Buďme čisté uvedomenie, prítomnosť čistého vedomia. V skutočnosti pre to nič nemusíme robiť. Sme tým totiž vždy, vždy budeme a vždy sme boli. Stačí si to len uvedomiť.

Vedomie si predstavme ako čistú otvorenosť, vnímavosť, čisté prijatie. Nemôže byť zničené ani zranené žiadnym pocitom, predmetom či myšlienkou. To je naša pravá podstata.

Ak sa opýtame vedomia čo by povedalo na strach, nepovedalo by nič. Môžeme teda povedať, že vedomie dovolí strachu existovať bez akéhokoľvek odporu.

Ale aby to bola úplná pravda, treba si uvedomiť, že aby strach vôbec mohol existovať, musí tu byť najskôr neprijatie a odpor.

Strach = odpor. „ Nepáči sa mi to..!“

Vedomie nemôže poznať odpor, nemôže poznať strach.

Prázdny priestor nepozná význam slova odpor, alebo strach. Celé je to o poznaní našej pravej podstaty.

Spôsob, akým si to je najľahšie uvedomiť, je otočiť svoju pozornosť na pocit strachu. Kompletne a plne ho pocítiť  v sebe a nechať ho existovať bez najmenšieho náznaku odporu. Toto je extrémne dôležité. Neprepadať impulzu zbaviť sa ho ,ale nechať aj impulz taký aký je.

Teraz sa pozrime späť a zistime, čo z pôvodného strachu zostalo.

Kto vraví: toto nemôžem uniesť, už ďalej nevládzem, nemôžem to vystáť?

Môže vedomie niekedy niečo rozhodiť?

Vyskytol sa vo vašom živote niekedy pocit, ktorý by skryl svetlo čistého uvedomenia?

Takže čo to je? Čo je v skutočnosti rozhodené a poznačené strachom?

Je to myšlienka strachu, ktorá so sebou nesie celý náš  príbeh. Príbeh naviazaný na pocit JA.

Bez tohto príbehu je strach len pocit v tele. Pocit, ktorý nie je negatívny ani pozitívny. Je len čistou neutrálnou vibráciou, ktorá vznikla a o malý moment je preč.

Preskúmajme ten pocit. Sústavne sa mení. Pohybuje sa, stáva sa viac intenzívny, menej intenzívny, mení svoj tvar. Zanorme sa hlbšie a pocíťme jeho esenciu.

Ten pocit je vo vašom vedomí. Bol by tu keby tu vedomie nebolo? Vy mu dávate život. Nie on vám.

Ak sa do tohto procesu skutočne zahĺbite, objavíte niečo čo ste v živote ešte neobjavili. To je najvyššia garancia.